Menu
Obec Ostrov
ObecOstrov
Obec Ostrov
ObecOstrov

Čo potrebujete vyhľadať?

Obec

zvony

Ostrov sa nachádza na strednom Považí, 6 km na severozápad od kúpeľného mesta Piešťany. Chotár obce o výmere 802 ha leží v severnej časti Trnavskej sprašovej pahorkatiny. Jeho povrch tvoria hnedozeme pokrývajúce treťohorné usadeniny, riečne nánosy štrku a spraš. 

Vhodná geografická poloha, úrodná poľnohospodárska pôda a výdatnosť vodných tokov ( Dudváh ) tvorili vhodnú oblasť pre sídliská pravekých roľníkov. Po dlhé obdobie sa praveké osídlenie v dnešnom katastrálnom území Ostrova sústreďovalo na jednotlivých polohách vhodných na zakladanie sídlisk. 

Výrazné nálezy úlomkov črepov, hladenej a štiepenej kamennej industrie (sekerky, čepele, škrabadlá) z mladšej doby kamennej – neolitu a eneolitu (5 000 – 2 000 rokov pred n. l.) pochádzajú z polohy Stráne – Zábranie pri obecnom. Nájdené črepy sú svojou výzdobou charakteristické pre želiezovskú skupinu a pre lengyelskú a bádenskú kultúru. Stredoveké črepy, ktoré sa našli na tejto lokalite pochádzajú z 12. - 13. storočia. Dôležité zbery na tejto lokalite uskutočnili pracovníci Balneologického múzea v Piešťanoch a prof. Kolenčiaková. 

Črepy lengyelskej kultúry (3 500 rokov pred n. l.) a pekná rádiolaritová čepeľ sa našli v polohe Pažitie. Sídlisko objavené v tejto polohe je súčasťou pravekého osídlenia koncentrovaného na dudvážskej terase siahajúceho na sever až po Čachtice. 

Výrazné praveké a stredoveké osídlenie bolo zistené aj v polohe Sedlište. V urbáre z roku 1585 sa poloha menuje „kedysi Hlozie teraz Zedlistya.“ Zberový materiál dokladá osídlenie tejto polohy v niekoľkých časových obdobiach. Medzi najstaršie nálezy patria črepy mladšej lineárnej keramiky (5 000 rokov pred n. l.). Črepy pochádzajú z hrubostenných a tenkostenných nádob sivej, hnedej a tmavohnedej farby. Povrch črepov je zdobený radom jamiek a rytými líniami. Významným nálezom je fragment nôžky tmavošedej farby z antropomorfnej nádoby. Kamennú industriu zistenú v tejto polohe tvoria čepele zhotovené z pazúrika. 

Nálezy z mladšej doby železnej – laténska kultúra (400 – 0 rokov pred n. l.), ktorej nositeľmi boli keltské kmene sú na tejto lokalite zastúpené črepmi z vydutia nádob s hrebeňovaným povrchom. 

Početnejšie sú zastúpené nálezy germánskej keramiky zdobenej šikmo šrafovanými trojuholníkmi , mriežkovým ornamentom a vtlačenými krúžkami. Svetlohnedé črepy zo zvisle pásikových úch džbánov pochádzajú z doby rímskej (3. - 4. stor. n. l.). Črepy zdobené viacnásobnou rytou vlnovkou svedčia o slovanskom osídlení v 9. - 10. storočí. 

Stredoveké nálezy (črepy a železná tyčinková postranica konského zubadla) z tejto polohy pochádzajú z 12. - 15. storočia. Koncentrácia stredovekých nálezov a neskorší názov polohy poukazuje na zaniknutú osadu v extraviláne Ostrova. 

Nálezy z mladšej doby kamennej, črepy a kamenná podložka na drvenie obilia sa našli v zastavanej časti obce. 

Z profilu kultúrnej vrstvy za miestnym cintorínom pochádzajú nálezy neskorolaténskej keramiky z prelomu letopočtu, ktoré pravdepodobne majú súvis s dáckym vplyvom. 

Severovýchodným smerom od cintorína sa zistili zbytky chaty z doby rímskej (3. - 4. stor. n. l.). Honosne zdobená rímska keramika (tzv. terra sigillata) červenej farby s lesklým povrchom pochádza prevažne z misiek typu Drag a našla sa na niekoľkých miestach chotára obce. 

Archeologické nálezy nám dokladajú dlhý vývoj a intenzitu osídlenia v katastrálnom území Ostrova až po prvú písomnú správu. 
zoborska listina
Prvá písomná správa o Ostrove je z roku 1113 v Zoborskej listine. Ostrov v tejto listine vystupuje pod názvom Stro. Obsahom sa listina, ktorá je značne poškodená viaže k benediktínskemu kláštoru sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. Obsahuje súpis kláštorného majetku , ktorý sa rozprestieral na území od Trenčína až po Dunaj. Zoborská listina, ktorá bola v roku 1988 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku je cenným zdrojom poznania osídlenia, majetkových pomerov a topografie časti Slovenska začiatkom 12. storočia. Listina bola napísaná po vpáde moravského údelného kniežaťa Svätopluka, spojenca nemeckého cisára Henricha V. do Uhorska v roku 1109. Vtedy boli mnohé majetky kláštora sv. Hypolita zničené alebo poškodené. Situáciu využila aj časť poddaných usadených na kláštorných majetkoch a vyhlásila sa za slobodných. So súhlasom kráľa Kolomana a ostrihomského arcibiskupa Vavrinca dal opát kláštora Gotfríd spísať majetky opátstva. Listinu napísanú na pergamene o rozmeroch 46 x 62 cm, pôvodne opatrenou veľkou kráľovskou pečaťou kráľ Koloman zároveň potvrdil kláštoru jeho majetky. 

Z geografického hľadiska sa Ostrov začiatkom 12. storočia nachádzal na hranici konfínia – územia medzi štátnou hranicou a medzi vnútornou obrannou hranicou. Strážcami uhorskej hranice boli Pečenehovia a Sikulovia, usadení v oblasti Dudváhu od príchodu Maďarov do Podunajska. So strážnou službou konanou v týchto miestach môže súvisieť aj názov obce Ostrov. Pravdepodobne sa jednalo o obranné zariadenie vybudované na vode – ostrove. 

Pri prvom vpáde moravského kniežaťa Svätopluka do Uhorska v roku 1108 vyslal uhorský kráľ proti nemu pohraničné stráže (speculatoressive exploratores) z oblasti obce Stráže (Spectaculi), Ostrova (Stro) a Orvišťa (Rivvis). České knieža ich zajalo a pozbavilo ich nosa a zraku. Uvedené obce spolu s Krakovanmi (Craco) sa taktiež spomínajú v Zoborskej listine z roku 1113. 

V roku 1264 vystupuje Ostrov pod názvom Vztrov. V listine z roku 1335 vytupuje obec jako possessio Oztro. Termín possessio znamenal predovšetkým majetok – nehnuteľný pozemkový majetok, ale aj jeho hnuteľné príslušenstvo (služobníctvo, dobytok apod.). 

V súpise majetkov zoborského kláštora sv. Hypolita z roku 1349 vystupuje obec pod názvom Ozstrow. Na konci 15. storočia získalo majetky v obci, ktoré pôvodne patrili zoborskému kláštoru nitrianske biskupstvo. Majetky biskupstva spravovali oficiolát so sídlom v Krakovanoch. 

Ostrov ako dôležitý bod obchodnej tzv. Sliezskej cesty sa v roku 1462 uvádza jako Oztio. V portálnom súpise z roku 1452 sa obec uvádza pod názvom Oztrow. Je možné, že okolo roku 1332 bola v obci popri kostole aj fara. V cirkevných vizitáciach z rokov 1559 a 1560 sa fara v obci neuvádza. Dnes Ostrov spolu so Strážami patrí do obvodu farského úradu Krakovany. Cirkevné matriky, ktoré sú bohatým zdrojom informácií, sa v obci zachovali od roku 1701. 

při pohľade na katastrálnu mapu Ostrova, ktorá pochádza z roku 1898 sa intravilán obce črtá jako typ obce s radením domov okolo námestia, do ktorej vedie len jedna cesta. Tento druh usporiadania domov – okruhlica je na Slovensku vzácny. V Ostrove ho neskoršie nahradila cestná radová zástavba. 
kostol
V strede obce stojí r. k. Kostol s patrocíniom sv. Imricha. Pôvodne barokový kostol bol v roku 1804 klasicisticky prestavaný. Jednoduchá jednoľodová stavba s predstavanou vežou má rovný strop a je uzavretá oválnym presbytériom. Na mieste dnešného kostola môžeme predpokladať stopy stavby staršieho kostola a prikostolného cintorína. 

Po osmanskom vpáde bega Mehmeda na Slovensku v roku 1530 klesol počet obyvateľov Ostrova na polovicu. Celková výška škôd je zaznamenaná v daňovom súpise Nitrianskej stolice (1531) a Bratislavskej stolice (1532), v ktorých sa uvádza, že bolo vypálených 3 000 usadlostí. V roku 1532 zaplatil Ostrov daň vo výške 52 florénov. V obci bolo v tom čase 6 sedliackych port (základom bola porta – brána, ktorá zväčša predstavovala 4 sedliacke usadlosti), 7 chudobných (železiarskych) a 1 richtárska porta. 

V roku 1576 bolo v Ostrove 13 port, 9 železiarskych (ingulini) a 1 pastierska (pastoralis) usadlosť. 

V urbáre z roku 1585 sa uvádza opis ostrovského chotára. Chotárna hranica začínala na mieste kedysi menovanom Hložie (Hlozie) teraz Zedlystie (Sedlište), medzi ostrovské vinohrady pokračovala až k šipkovskému chotáru, potom späť na východ k očkovskému chotáru. Spomínajú sa tu aj zemné hrádze. Neďaleko jednej z týchto hrádzí bola šibenica. Medzi Mladým hájom a očkovským lesom bol hraničný bod. Odtiaľ chotárna hranica pokračovala cez lúky, kde hraničný bod tvoril peň starého duba. Tam hranica zabočila smerom k Pobedímu, kde pokračovala járkom k polohe Sedlište. 

V tom istom roku bolo v Ostrove 20 polovičných port, 28 štvrtinových port, 2 ¾ osminových port a 4 želiari. V obci boli dvaja debnári, dvaja obuvníci, krajčír a mlynár. Desiatok predstavoval ročne 50 vrbovských meríc (1 vrbovská merica = 35,45 litra) pšenice, 50 meríc raže a 100 meríc ovsa. Desiatok sa odvádzal aj z vína. 

V roku 1598 bolo v Ostrove 60 domov. Už v nasledujúcom roku bola obec zničená osmanským nájazdom na Považie. V rokoch 1600 a 1601 sa v obci neuvádzajú žiadne domy, obec bola vypálená (cumbusta). V roku 1610 sa v obci uvádza 5 sedliackych port a 1 ½ porty želiarskej. 

Úpadok hospodárstva a spoločenského života poddaného ľudu zapríčinil aj ďalší osmanský vpád v roku 1663, kedy bol Ostrov ako aj obce na širokom okolí vyplienený a vypálený. Z polovice 17. storočia (po roku 1651) pochádza nález 127 zlatých (dukáty) a strieborných mincí, ktoré sa našli v obci. Časť tohoto vzácneho nálezu je uložená v zbierkovom fonde Balneologického múzea v Piešťanoch. Mince boli pôvodne uložené v hlinenej nádobe zakopanej v zemi. Depot obsahoval napríklad zlatú mincu – dukát arcivojvodu Karola z roku 1579 razenú v Korutánsku, mohučskú razbu arcibiskupa Anselma Kazimíra z roku 1638, nizozemské razby a jednu zlatú tureckú mincu. 

V roku 1715 sa v Ostrove uvádzajú vinohrady o rozlohe 51 kopáčov vinohradov (1 ha 28 a 52m štvorcových), v roku 1720 sa uvádzajú vinohrady o rozlohe 35 kv (88 a 2 m štvorcové) a v roku 1753 sa uvádzajú vinohrady o rozlohe 53 kv (1 ha 49 a 94 m štvorcových). V roku 1769 sa v obci uvádza 64,125 jutár vinohradov a 47 jutár spustnutých vinohradov. Poplatky od vinohradov (tzv. horné) predstavovali od 0,25 jutra vinohradov 4 holby vína (1 holba vína = 0,8484 litra). 

V roku 1715 bolo v obci 35 sedliackych, 15 železiarskych a 4 slobodné usadlosti. 

V roku 1753 bolo v obci 10 ¾ usadlostí, 4 štvrtky a 1/8 majera, 59 ½ obrábaných vinohradov a mlyn. Od mlyna platil mlynár 12 florénov a 8 bratislavských meríc pšenice panstvu a 8 florénov Nitrianskej stolici. 
ostrov 1839
V roku 1773 vystupuje Ostrov pod názvom Osztro a Ostrowe, v roku 1786 pod názvom Osztro a v roku 1808 jako Osztró a Ostrow. Od roku 1863 až do roku 1918 vystupoval Ostrov pod maďarským názvom Osztró. Ostrov sa už v 18. storočí uvádza jako čisto slovenská obec. 

V súpise dobytka a koní v Ostrove zostavenom v roku 1798 pre potreby armády komisárom Alloisom Andreasom Frideckým z Koplotoviec sa uvádzajú aj mená obyvateľov obce: Michael Gonyo, Stephanus Igaz, Joannes Chrenko, Georgius Sztraka, Stephanus Sztolar, Joannes Krizsan, Michael Kubran, Joannes Remiss, Joannes Simo, Georgius Klcso, Joannes Ondrejka, Georgius Sevcik a ďalší. 

Pre obecnú správu bola dôležitým dokladom jej právnej sily obecná pečať. Základným znakom pečatí bol okrem nápisu obraz – symbol. Na písomnostiach, ktoré vydávala obecná správa Ostrova sa zachovali dva varianty odtlačkov pečatí. Na listine z roku 1678 sa nachádza odtlačok pečate o priemere 30 mm s nápisom: + SIGILLVM. PAGI. OSTROWIENSIS. V pečatnom poli je stojaca postava sv. Štefana, kráľa s berlou v pravej ruke, sprava písmeno S, zľava RH (Stephanus Rex Hungariae). Na pečati z roku 1812, ktorá je oválna o priemere 29 – 39 mm je nápis: SIGLUM. COM. OSTROVIAE ./18/12. V pečatnom poli je zobrazený sv. Imrich klačiaci na kľakadle, před ním vpravo Panna Mária s dieťatom na rukách, hore dvaja anjelíci, dole písmená S E /Sancus Emericus/. 

Medzi významných ostrovských rodákov patrí Juraj Madunický, ktorý sa narodil 20. decembra 1761 a zomrel 9. januára 1827 v Jacovciach. Teologické štúdia absolvoval v generálnom seminári v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Devíne, Lúčnici nad Žitavou, Horných Otrokovciach a v Jacovciach. Od roku 1739 bol členom Učeného slovenského tovarišstva. 

V roku 1878 sa v Ostrove uskutočnila komasácia, ktorá mala za účel usporiadať majetkové vlastníctvo občanov a obce. 

Od roku 1897 existoval v Ostrove hasičský zbor, ktorého veliteľom bol Michal Mitošinka. V rokoch 1900 – 1950 existovala v obci aj hasičská dychovka. Staršia požiarna zbrojnica bola postavená v roku 1957, novšia požiarna zbrojnica bola postavená v roku 1968. 

Národná škola pôsobila v Ostrove v rokoch 1889 – 1960. Škola bola pôvodne dvojtriedna, neskoršie sa rozšírila o jednu triedu. Při škole bol aj byt učiteľa. V minulosti medzi povinnosti učiteľa patrilo napríklad aj zvonenie a hra na organe. Niektorí učitelia sa aktívne zúčastňovali aj verejného života obce. Správca školy Bartolomej Ruttkay bol napríklad dlhoročným účtovníkom Peňažného družstva. 
pamatna izba
Administratívne patril Ostrov v rokoch 1872 – 1922 do pôsobnosti Slúžnovského okresu v Novom Meste nad Váhom. V rokoch 1923 – 1945 patril do obvodu okresného úradu v Piešťanoch. V rokoch 1945 – 1960 spravoval Ostrov, v ktorom bol vytvorený Miestny národný výbor. Okresný národný výbor v Piešťanoch zanikol a časť obcí, medzi ktorými bol aj Ostrov pripadla do okresu Trnava. Z pôsobnosti Miestneho národného výboru /1945 – 1960/ sa v Štátnom okresnom archíve v Trnave zachovali účtovné knihy a denníky obce Ostrov /1945 – 1950/, rozpočty a záverečné účty /1951 – 1958/. 

Medzi významné medzníky v historií Ostrova patrí aj 4. apríl 1945, kedy do obce vstúpili vojaci Červenej armády. 

V zmenených politických pomeroch po roku 1948 jako by sa zrýchlil aj beh histórie. 22. augusta 1957 bolo v obci založené JRD. Jeho prvým predsedom sa stal František Urbánek. 

V roku 1974 bolo k Ostrovu administratívne pripojené Malé Orvište. 

V roku 1980 bolo k Ostrovu pripojené Veľké Orvište a Bašovce. Veľké Orvište sa od Ostrova odlúčilo v roku 1991. V roku 1993 sa od Ostrova odlúčili aj Bašovce.

Obec

Sviatok

Meniny má Pavol, Peter, Petr, Pavel, Pavla, Petula

Zajtra má meniny Melánia, Vlastibor, Vlastimír, Šárka, Vlastimíra

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3

Odkazy

 

Mikroregión nad Holeškou

ZMO

mobec.sk/ostrov

cintorín

obec Ostrov

Obec Ostrov

Obec Ostrov leží približne 6 km severozápadne od mesta Piešťany. Žije tu približne 1 200 obyvateľov. Katastrom preteká Dudváh.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113 pod názvom Stro. V roku 1974 bola k Ostrovu pripojená obec Malé Orvište, prvýkrát spomínané v roku 1113 ako Rivvis. V rokoch 1980 – 1991 bolo súčasťou Ostrova Veľké Orvište av rokoch 1980 – 1993 Bašovce.

V obci je rímskokatolícky barokový kostol svätého Imricha z roku 1804 a kaplnka Panny Márie Sedembolestnej z roku 1810.